Štefan Siváň

Štefan Siváň, rodák z hornooravskej obce Babín, patrí medzi najvýznamnejších insitných tvorcov na Slovensku. Bol obdarený nezameniteľnou štýlovosťou a dramatickou monumentalitou, ktorú ako pečať vrýval svojim dielam vyznačujúcim sa úprimnosťou a neuvedomelou genialitou. Jeho tvorba nebola ovplyvnená žiadnym umeleckým školením a vykryštalizovala do autentického výtvarného výrazu, charakterizovaného robustným formovaním materiálu, špecifickou moduláciou tvarov a priestorovým vnímaním autodidakta.sivan-1

K vyrezávaniu plastík sa dostal cez výrobu betlehemov, s ktorými chodil v 20. a 30. rokoch 20. storočia koledovať po Slovensku, Morave a Čechách. Celý život bol roľníkom a kolárom a postupne popri práci na gazdovstve vytváral voľné plastiky, ktoré vychádzali z tradícií sakrálneho sochárstva a preberali zaužívané ikonografické schémy. V 60. rokoch sa o jeho tvorbu začali zaujímať niektorí slovenskí výtvarní umelci, teoretici a spisovatelia. Pod ich vplyvom začal po prvý krát v živote Siváň vytvárať sochy väčších rozmerov a rozšíril aj záber spracovaných námetov.

Drevené sošky a sochy v pestrej motivickej škále sa postupne stali predmetom záujmu galérií, múzeí, ale hlavne súkromných zberateľov. Najväčšiu zbierku plastík na Slovensku v počte 95 kusov od tohto autora vlastní Oravská galéria v Dolnom Kubíne.

Mnohé prvky jeho drevorezby sa ľuďom zdali byť hrubo opracované, ale v tom bola ich sila a posolstvo, ktoré rezbár Siváň nosil v sebe tak, ako umeleckí tvorcovia v najstarších dejinách ľudstva. Nemal prepracovanú uhladenú rezbu, ktorá by sa vyznačovala technickou kvalitou remeselnej práce. Nevenoval jej pozornosť, nebola pre neho dôležitá. Pre neho bol dôležitý výraz alebo atribút, ktorý postavu charakterizoval.

sivan-2V jeho tvorbe by bolo možné narátať niekoľko desiatok rôznych tém, mnohé však často opakoval a varioval. Náboženské motívy – hlavne betlehemy, stáli pri zrode Siváňa – rezbára a sprevádzali ho celým životom. Od mala bola v jeho srdci usídlená zbožnosť. Duch sakrálnosti premkol i jeho skulptúry. Sakrálne a biblické témy premieňal na členské biblické výjavy. Z dedinského života zobrazil všetky formy roľníckej, remeselnej a pastierskej práce. Rodinu tiež varioval vo všetkých jej podobách.

Najčastejšie zobrazoval matku obklopenú deťmi. Zo živočíšnej ríše zobrazoval medvede, kone, kravy, jelene, psy a samozrejme ovce. Vytváral aj exotické zvieratá- slony, ťavy a levy. Fascinujúce sú jeho figurálne úle v tvare krojovaných ženských postáv v životnej veľkosti. Nikdy neslúžili svojmu účelu, ale tvorca ich po technickej stránke domyslel do posledného detailu. Monumentalitou sú naskrz prerastené jeho plastiky v prírodnom amfiteátri vo Východnej. Dedo Siváň bol veľkým fabulátorom. Každá socha mala svoj príbeh a keď sa s ňou lúčil aj s ním ju odovzdal novému majiteľovi.

Počas svojho dlhého života vytvoril rozsiahle dielo, ktoré vzbudilo zaslúženú pozornosť nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Pravidelne bol zastúpený na prehliadkach medzinárodného insitného umenia v Bratislave. Jeho plastiky nechýbali ani na veľkolepej prehliadke súčasného insitného umenia v Paríži v roku 1982. Dostalo sa mu tak ocenenia najvyššieho: vstúpil do siene slávy svetových insitných tvorcov.

Siváňove umenie sa objavilo, rozvinulo a odišlo s ním. V pravom slova zmysle nemôže mať rovnocenných nasledovníkov. Spomenutá sila imaginácie a tvorivej fantázie mu bola nadelená v takej miere, akou na Slovensku nedisponoval žiadny z insitných tvorcov. Drobný vzrastom, monumentálny dielom- autentickým, neopakovateľným a jedinečným, ktoré sa stalo výpoveďou jednoduchého človeka- rezbára o svojej zemi , ľuďoch a ich každodenných radostiach i starostiach.

PhDr. Eva Ľuptáková