HISTÓRIA ORAVY

Na Orave sa prvý človek objavil v paleolite v dobe posledného zaľadnenia pred približne 10 000 rokmi. Šlo o sídliská lovcov sobov na severnej Orave, ktorí zanechali kamenné nástroje v oblasti Bobrova, Lipnice, Trstenej.

Ďalšie osídľovanie Oravy prebiehalo od neolitu, na Orave od 3.tisícročia pred n.l., výlučne z juhu. Boli to roľníci chovajúci kozy, ovce, kravy, ošípané, pestujúci pšenicu, jačmeň, proso, bôb, šošovicu, hrach. Poznali meď a keramiku. V období okolo 1500 rokov pred n.l. sa objavuje na dolnej Orave bronz, neskôr mohyly a opevnené hradiská. V dobe železnej a rímskej postúpila pod tlakom germánskych kmeňov na prelome letopočtov na Oravu časť Keltov a v období okolo 5.storočia nakrátko aj Germáni.

V 8. a 9. storočí splynulo pôvodné obyvateľstvo s novým slovanským etnikom, ktoré na toto územie preniklo pozdĺž Váhu. V 11. storočí si oblasť Oravy a jej slovanských obyvateľov podmanili jazdecké dužiny starých Maďarov. Územie a jeho obyvatelia sa stali dedičným vlastníctvom uhorského kráľa. V prvej polovici 13. storočia bolo na Orave len niekoľko osád, ktorých existencia je archeologicky a historicky doložená. Veľké zmeny na Orave prinieslo 13. storočie. Po tatárskom vpáde sa kráľ Belo IV. rozhodol posilniť pohraničné oblasti Uhorska novými kolonistami. Panovník a šľachta sa snažili zabezpečiť severnú hranicu Uhorska a vybudovali na nej niekoľko hradov. Najdôležitejším na Orave bol Oravský hrad.

Na Orave sa najstaršie obce koncentrovali do doliny rieky Orava, pozdĺž obchodnej cesty, ktorá smerovala k colnej stanici v Tvrdošíne. Z oravských osád sa ako prvá písomne uvádza Tvrdošín. Spomína sa v listine z roku 1265 ako pohraničná colná stanica, cez ktorú sa dodávalo súkno, soľ a olovo. Osídlenie Otravy sa postupne dotváralo počas vlády Anjouovcov. Na začiatku 14. storočia sa skončilo formovanie administratívneho členenia, ktoré bez väčších zmien pretrvalo do 19. storočia. Orava sa v druhej polovici 14. storočia stala samostatnou stolicou. V 15. storočí Orava patrila medzi najmenej zaľudnené oblasti Slovenska. Členitejšie a odľahlejšie časti Oravy boli osídlené až v 16. a 17. storočí počas valašskej kolonizácia. Zásluhou Thurzovcov sa založilo 24 nových obcí s goralským obyvateľstvom. Okrem obcí založených na valašskom práve existovali i sedliacke a zemianske obce, ktoré boli vyňaté z hradnej právomoci a ktoré dostali do daru jednotlivé šľachtické rody. Trstená získala prvé mestské privilégia.  Námestovo bolo ako posledné povýšené mesto. Oravu neobišla v 17. a 18. storočí séria proti habsburských povstaní a najväčším oravským povstaním bolo nepochybne povstanie pod vedením Gašpara Piku v roku 1627.

Stavovské povstania znamenali aj útlm v osídľovaní Oravy. V roku 1683 litovské vojská vypálil 27 oravských osád. Moru a veľkému hladu v rokoch 1710 a 1711 padlo za obeť niekoľko tisíc ľudí. Po podpísaní Sa tmárskeho mieru sa začalo obdobie konsolidácie pomerov a hospodárskeho rozvoja. Vznikali nové cechy a zvýšil sa počet remeselníkov, ktorí sa v nich organizovali. Rozvíjali sa hlavne cechy kožušníkov, krajčírov, súkenníkov, klobučníkov, plátenníkov, čižmárov a obuvníkov. Medzi najväčšie strediská hospodárskeho a kultúrneho života patrilo Námestovo, Trstená, Tvrdošín, Dolný Kubín a Veličná. Oravské remesla preslávili hlavne oravskí plátenníci, ktorí vyrábali a vyvážali plátno do krajín južnej Európy. Väčšina obyvateľstva sa však naďalej živila roľníctvom a chovom dobytka.

V druhej polovici 19. storočia nastala veľká vlna vysťahovalectva. Rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik 1. ČSR znamenal pre Slovákov koniec národnostného útlaku. Druhá svetová vojna spôsobila na Orave veľké škody a boli zničené viaceré objekty. Moc v jednotlivých obciach prevzali revolučné výbory a po roku 1948 Komunistická strana Československa. Začalo sa obdobie budovania socializmu. V oravských obciach vznikali jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky. Prelom v hospodárskej štruktúre Oravy znamenala jej industrializácia.

V novembri, v roku 1989 priniesol pád komunistického režimu. Dňa 1. januára 1993 vznikla po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Slovenská republika a začala sa nová etapa formovania hospodárskeho a spoločenského života. Historickým centrom a dominantou Oravy je Oravský hrad. Vznikol najneskôr v 13.st. ako strážna pevnosť pri ceste do Poľska. Pôvodne postavený v románskom a gotickom slohu, súčasný výzor pochádza zo začiatku 17.st. a žilo v ňom oravské panstvo. Návštevníci v ňom nájdu expozície dejín Oravy, archeologickú, etnografickú, oravskej fauny a flóry. Múzeum oravskej dediny v Zuberci sprístupňuje 58 objektov ľudovej architektúry na ploche 20 ha s domami všetkých spoločenských vrstiev 17. a 18.st. – cirkvi, zemanov, remeselníkov, roľníkov, , salašníkov.